Príbeh odvážnej
Oslovila som niekoľko svojich klientiek, či by sa nechceli podeliť o svoje príbehy. Viem, že to nie je ľahké, nikomu z nás sa nechce vracať do komplikovaného obdobia, ani len v spomienkach. Rozumiem tomu, že zverejniť svoj príbeh vyžaduje veľkú odvahu, ale zároveň je to neuveriteľne inšpirujúce. Príbehy druhých nám dávajú silu žiť tie naše.
Nech sa páči, tu je príbeh jednej odvážnej:
S homeopatiou som sa stretla pred 3 rokmi a nedám na ňu dopustiť.
AKO TO CELÉ ZAČALO.
Pred 9 rokmi som ochorela na rakovinu prsníka. Nasledovala operácia, ožarovanie a množstvo opakujúcich sa lekárskych vyšetrení a liečby.
A STRACH O ŽIVOT.
Prognóza bola výborná, nebolo treba ani chemoterapiu. Lenže vo mne stále niečo tlelo "čo ak". Pocity úzkosti a strachu sa ma zmocňovali pri každej kontrole na onkológii.
AŽ SA JEDNÉHO DŇA CHOROBA VRÁTILA..
Začal sa nekonečný čas liečby a strachu ako to dopadne. Po ukončení chemoterapií krvné výsledky neboli v norme. Pani primárka skonštatovala, že liečba už nie je prínosná a tak sme ju museli ukončiť s čakaním čo bude ďalej.. Dva roky totálnej fyzickej nečinnosti a prežívania na gauči ako dôsledok chemoterapie. Dlhý čas na zamýšľanie sa kde sa stala chyba, na hľadanie alternatívnych možností liečenia. Dospela som k poznaniu, že potrebujem urobiť niečo so svojou hlavou. Stále som mala pocit že ona je základom toho že sa choroba vrátila.
A TAK SOM SA DOSTALA K HOMEOPATII.
Na stránke SKH som si vybrala pani homeopatku ktorá mi bola na pohľad sympatická a objednala sa na prvé vyšetrenie.
SADLA MI.
Už po mesiaci užívania homeopatík som pocitíla OBROVSKÝ ROZDIEL. Cítila som sa akási voľnejšia, slobodnejšia, ŠŤASTNEJŠIA.
ALE DOKÁŽEM TO ZVLÁDAŤ.
Ochorenie je stabilizované, napriek tomu že tentokrát prognóza doktorov nebola dobrá. Krvné vyšetrenia sa postupne dostali do normy, frekvencia návštev u pani homeopatičky sa predlžovala, a po troch rokoch našej spoločnej cesty za zdravím sme zrazu dospeli k názoru, že mometálne nie je potrebné užívať homeopatiká. Lieky od onkológa užívam naďalej.
PRACUJEM A TEŠÍM SA Z KAŽDÉHO DŇA KTORÝ ŽIJEM.
A ked budem mať pocit, že opäť potrebujem pomoc alebo sa len vyrozprávať, viem, že dvere sú pre mňa otvorené. (I.M.)