Miazmy tu a miazmy teraz

18.09.2017

Tentokrát skôr čosi pre homeopaticky podkutejších. Krátka úvaha na tému miaziem z jedného úzkeho pohľadu.

Miazmy na nás často pôsobia ako čosi magické, čo vymyslel dávno pradávno pán Hahnemann. Tvárime sa, že neexistujú, až do chvíle, keď už naozaj nič z vyskúšaného nefunguje a vtedy si v úplnom zúfalstve na ne spomenieme.

Nedávno som študovala liek Tuberculinum. A keďže som žena činu, tak často keď sa venujem nejakému lieku, tak ho aj ochutnám. A tak aj teraz. Druhý deň, ako si tak kráčam na spontánnej 15km prechádzke (prekvapivé, že? ) tak som si uvedomila zopár vecí. Mimochodom, aj Vy ste si všimli, že pohyb nôh napomáha k pohybu mozgových závitov?

Ale od začiatku.

Tu a teraz. Slová, ktoré sme už počuli aspoň sto krát. Predpokladám, že to poznáte všetci, začnem sa zaoberať svojím vývojom a prvé, čo mi hodia pod nohy je "tu a teraz". Jasné, chápem. Chvíľu sa intenzívne snažím a potom... zrazu je to tu. Je mi to jasné, funguje to!

Teda až do chvíle kým nepochopím, že si zo mňa vlastný rozum robí dobrý deň a poklepkáva ma po ramienku, aká som hviezda, že som to zvládla. OK. Nastupuje druhá fáza - mrzutosť. Kde inde by som asi bola? Veď som tu a aj teraz. Hádam. O čom to vlastne točia? A potom to príde.

Pochopenie. Nie som ani tu ani teraz. Teda moje telo je. Ale moja myseľ sa neustále túla. Buď ma predbehne alebo sa pozabudne. Alebo zmizne niekam úplne odveci. A tak, keď to konečne pochopím, začnem sa (opäť) snažiť a intenzívne sa ju pokúšam sfázovať s telom. Hm, ale ono to nie je také jednoduché...Ono to vôbec nie je jednoduché!

Áno, áno, ale kde sú tie miazmy.

Už som skoro tam. Takže miazmy. V tuberkulínovom opojení mi došlo, že vlastne miazmy určujú kde sa moja myseľ túla. Prečo sa nedokáže zladiť s telom. Pozrime sa na to.

Psora - ako prežijem?

Myseľ sa túla vo filozoficko-abstraktných rovinách budúceho možného ohrozenia. Je to akoby domáci pán nebol ešte celkom doma. Nie je ani tu ani teraz, ale nachádza sa v bezpečnom prostredí maternice a odtiaľ opatrne vykúka. A tak rôzne katastrofické scenáre z okolia, reklamy či filmov prenikajú do podvedomia a a spokojne ho okupujú.

Sykóza - čím viac tým lepšie.

Sykóza prináša hromadenie, to všetci vieme. Hromadenie v dnešnej dobe sa deje nielen na úrovni majetku, ale aj v oblasti vedomostí alebo schopností. V tejto miazme sa vnímanie človeka tak rozšíri do okolia, že si uvedomuje viac ako by mu bolo milé. Je prepojený s celým vesmírom, až je z toho mierne mimo. Jeho "tu" je príliš veľké a on sám sa v ňom stráca. Už nevie, či to čo si uvedomuje patrí jemu samému alebo niekomu inému. Dokonca aj "teraz" býva podobne zmätené a on sám sa stráca vo vnímaní času.

Syfilitická miazma - stuhnutá minulosť

V tejto miazme sa človek zúfalo drží minulosti. Nedokáže udržať krok so životom, všetko okolo sa mení a vyvíja. Telo dospieva a starne. A myseľ v syfilitickej miazme sa drží iluzórnych istôt minulosti. Nechce nič meniť, dúfa v istoty, ktoré tu už nie sú. Zaostal a vlak života frčí ďalej.

Tuberkulárna miazma - lákavá budúcnosť

Táto miazma by nám v pôvodnom rozdelení naozaj chýbala. Myseľ predbieha skutočný život. Stále sa túla v žiarivej budúcnosti - romantickej, lákavej a vzrušujúcej. V duši má prázdno a dúfa, že niečo úžasné príde, toto prázdno vyplní a zaženie nudu bežného života. A tak sníva o romantických cestách a keď tam už je, tak sníva o ďalších. Neustále je popredu.

Rakovinová miazma - kde a kto vlastne som?

V sykotickej miazme sa vnímanie človeka roztiahne do priestoru a on sa stratí v prílišnom precítení všetkých okolo. V rakovinovej miazme umenší seba a stiahne dovnútra. Nevie kto je ani kde je a tak podriadi seba samého požiadavkám druhých. Svoje JA odložil niekde do spodnej skrinky a teraz je zmätený. Ako mám byť "tu a teraz"? A tak si požičiava názory druhých a pokúša sa byť "tam a vtedy" kde sú oni. Nefunguje to, lenže on už nič iné nemá, lebo dávno zabudol kde ukryl svoje JA.

K svojim úvahám som si požičala aj pohľad Iana Watsona.

Podeľte sa, ako vnímate miazmy Vy?